Hovorí sa, že je jednoduchšie držať sa v tieni, ako sa vrátiť späť. Odísť v najlepšom a neriskovať návrat, ktorý by sa nepodaril. Aj keď návrat akejkoľvek kapely, ktorá opustila scénu, keď bola na vrchole svojich síl (a v tomto prípade aj s druhým albumom v rade, ktorý získal zlaté albumy a umiestnil sa na prvých priečkach svetových hitparád), je sledovaný s pocitmi vzrušenia a možnej morbídnej fascinácie. Majú na to? A dokážu to ešte poriadne rozbaliť?

Rocknroll hovorí svojím vlastným jazykom, kde „hudobné rozdiely“ znamenajú viac peňazí, viac problémov a kde sa vyhlásenie, že niekto „pokračuje v sólových projektoch" interpretuje ako „nemôžu sa vzájomne vystáť.“ Je to vysoko oktánový kokteil, ktorý môže každú chvíľu explodovať. Ale chemická rovnováha môže byť s trochou úsilia udržaná a výsledky sú potom ohromné. Inak by sme to ani nechceli. Keď z muziky odstránite emócie, zostane vám ticho.

A je to o tom, aby sa vrátil ten hluk. Prišiel čas, aby sme privítali späť Guano Apes. Keď sa pred desiatimi rokmi objavili na scéne, boli Apes ohlasovaní ako injekcia plná vzrušenia, ktorú malátna rocková scéna ovládaná starčekmi a podivnými rockovými nevestami potrebovala ako soľ. Guano Apes zneli a vyzerali tak sviežo a jasne, ako čerstvo napadaný alpský sneh, obrázok, ktorý mocne podporili svojim singlom Lord Of The Boards, v ktorom neohrozene schádzali zjazdovky a ktorého sa predalo viac než štvrť milióna kópií. Bolo to skoro akoby Guano Apes vytvorili nový typ gitarovej pesničky, ktorý ihneď vyhlásili za svoj, a svoje zovretie uvoľnili až ku koncu, keď už uvedené problémy viedli k rozpadu toľko preberanému na verejnosti. Vyzerali na to, že sa nikdy nezastavia, ale v skutočnosti sa rozpad udial veľmi rýchlo - je až neuveriteľné, že na scéne nebola žiadna iná kapela, ktorá by sa ihneď chopila ich uvoľnenej pozície. Možno aj preto ich fanúšikovia tak dlho bolestne znášali a teraz ich návrat očakávajú s úprimným nadšením. Najviac asi v Portugalsku, kde sa Guano Apes stali modlou post-nirvanovskej generácie a vypredávali haly pre viac než 20 000 fanúšikov. Ale aj na vzdialených miestach ako je Sibír, kde bude kapela hrať tento rok v júni pre dav desať tisíc ľudí.

Guano Apes, ktorí sa na scénu vracajú v zostave z čias svojej najväčšej slávy (Henning Rümenapp, Dennis Poschwatta, Stefan Ude a Sandra Nasic), sú veľmi vzácnym fenoménom - nemeckou kapelou, ktorá sa preslávila po celom svete. Iba ich debutový album Proud Like

A God v čele s megaúspešným singlom Open Your Eyes získalo v mnohých krajinách zlaté a platinové platne a kapela následne koncertovala v Európe a USA celých osemnásť mesiacov. Aj po ukončení aktívneho hrania dokázal ich singel Big In Japan, že ide o kapelu úplne unikátnu, keď sa práve táto pesnička stala oficiálnou hymnou japonskej Formula 1 Grand Prix v roku 2009. Od tej doby začala kapela premýšľať o tom, že by sa mohli dať zase dohromady a aktívne tvoriť.

Samozrejme ak plánujete návrat, musíte si byť istí, že budete aspoň tak dobrí, ako vo chvíli, keď ste scénu opúšťali, ak nie lepší. Som rád, že môžem povedať, že Guano Apes znejú energickejšie a sú v lepšej forme ako kedykoľvek predtým. A chystajú sa to pekne rozbehnúť.

Bel Air je jednou z najznámejších štvrtí Los Angeles (v novinách LA Times raz poznamenali, že je to „súčasť mesta, ktorá je mu zároveň veľmi vzdialená“) a prepožičiava novému albumu meno, čo je dosť jasnou indikáciou toho, že kapela sa vedome snaží dobyť nové teritórium a rozhodne už sa nepohybuje na rozhraní. Sandra dokazuje, či už v hymnické When The Ships Arrive, alebo v hravej Sunday Lover, že jej neviazaný spev je úplne dokonale doplňovaný laserovo ostrou rytmickou sekciou. Je jasné, že do koncertných hál sa vráti s obrovskou energiou.

Ukázalo sa, že nápad vziať si na post producenta Jona Schumanna, bol veľmi inšpirujúcim činom. Jeho prvotriedna spolupráca s formáciami ako Carpark North, Mew a Kent mu už priniesla ceny Grammy vo Švédsku a v jeho rodnom Dánsku. Keď k nemu priradíme trojnásobného držiteľa Grammy Toma Lord-Algete (jeho referencie sú naozaj bohaté, pre predstavu snáď stačí spomenúť U2, Coldplay, Oasis a Pink), Terryho Datea (Pantera, Soundgarden a ďalšie) a Randyho Stauba (napr. Metallica, Nickelback ) pri mixážnom pulte, je jasné, že výsledkom je zvuk lepší ako kedykoľvek predtým. A okrem toho, kapela ako taká už si prešla neistými začiatkami, z ktorých sa poučila a vytvorila si svoj vlastný vyrovnaný priestor na skladanie a hranie, a vyradila tak z hry pochybovačov, radcov a pätolizačov, ktorí môžu mladej formujúcej sa kapele spôsobiť veľa zmätkov a pochybností. Keď Sandra Nasic spieva, že „Tentoraz sa uistím, že sa nebudeš cítiť neisto“, je jasné, že hovorí k sebe a svojej kapele rovnako tak, ako k publiku, ktoré s nimi vyrástlo. Je naozaj cítiť, že Guano Apes sú teraz pripravení na všetko. Plamene v ich očiach horia jasno.