Streda, 22 Máj 2013
East 17 – Dark Light
Jedna z najúspešnejších chlapčenských kapiel je späť. Britskí East 17vydali pred pár týždňami svoj piaty album, ktorý je dôkazom toho, že veci sa menia. Je tu zjavný odklon od pôvodného štýlu a chýba tiež hlavná ikona tejto formácie – Brian Harvey. Z toho možno dedukovať jediné – nič už nebude tak, ako predtým a celé je to v konečnom dôsledku veľmi rozpačité.
Z osobného hľadiska môžem povedať, že história sa svojim spôsobom predsa len opakuje. Keď som bol v deväťdesiatych rokoch v Londýne, z obchodu s hudobnými nosičmi som si priniesol singel Thunder práve od East 17. Vtedy, ak sa nemýlim, boli na štvrtom mieste britskej hitparády. Keď som sa pred pár týždňami po dlhých rokoch do Londýna vrátil, tak som zistil, že obrovský hudobný obchod na Oxford Street už neexistuje, single sa už nepredávajú ani v Londýne, v tej hudobnej európskej meke, kde sa kedysi po ne špeciálne chodilo, ale jedno akoby sa nezmenilo. East 17 boli opäť v regáloch (iných) hudobných obchodov. O štvrtom mieste v hitparáde predajnosti už zjavne môžu iba snívať, ale ich existencia je nespochybniteľná a potvrdená najnovším albumom Dark Light.

Priznám sa, že nie som zástancom návratov. Ak už raz niekto povedal „posledné zbohom,“ mal by sedieť doma, prípadne produkovať niečo v pozadí. Návrat na oči verejnosti mi príde ako podvod voči fanúšikom. A ten pocit som mal zatiaľ pri každej z chlapčenských kapiel, ktoré sa rozpadli a po rokoch ohlásili svoj návrat. V prípade East 17 to platí niekoľkonásobne. Chalani zostarli a v takomto prípade som celkom ochotný tolerovať aj zmenu štýlu, ktorá dozrievaním asi celkom pochopiteľne prichádza. Nedokážem však tolerovať, že sa časť kedysi slávnej kapely vracia na scénu bez ťažiskového člena a pod v podstate overenou značkou, ktorá už pritom vôbec nie je East 17, ale len akýsi plagiát toho, čo sa pod týmto názvom skrýval v najproduktívnejších a najúspešnejších rokoch fungovania tejto partie.

Možno z nejakej nostalgie, ale najmä zo zvedavosti som si Dark Light z Londýna priviezol, aj napriek tomu, že som tušil, že to bude skladačka mierne povedané zbytočných skladieb. Odklon od tanečného popu sa nielen dal očakávať, ale sa v naplnenej miere aj dostavil. Zvyšná trojica (Tony Mortimer,John Hendy a Terry Coldwell) jasne prezentuje svoju náklonnosť k rockovej hudbe, aj keď so strachom nováčika, ktorý sa chce na jednej strane celkom zreteľne ukázať v inom svetle, no na druhej strane sa stále chce zapáčiť všetkým. A tak z toho napokon vznikne veľmi rozpačitá produkcia, ktorá lavíruje na hranici rockovej hudby a druhotriedneho popu, kedy si poslucháč v podstate nevie vybrať nič z toho, čo mu kapela servíruje. Jediné, čo by vás malo prinútiť dopočúvať až do konca je (trochu ironicky) záverečná skladba You Must Be An Angel, ktorá jediná je vokálne vyšperkovaná a produkčne dokončená. Zvyšok je žiaľ iba vata, pri ktorej aj laické ucho čaká, že sú to iba verzie pred finálnym mixom. Bohužiaľ, chlapci z East 17 mali iný názor a celé to dopadlo veľmi rozpačito.

Vydavateľstvo: Universal Music, 2012
Linky: EAST 17

ZOZNAM SKLADIEB:
01. I Can't Get You Off My Mind (Crazy)
02. Crazy Fool
03. Nightlife
04. Counting Clouds
05. Break Ur Heart
06. Friday Night
07. Kiss Of Winter
08. Broken Valentine
09. Where Does Love Go
10. You Must Be An Angel